Albánsko: čo vidieť v mestách Berat, Vlóre

20. februára 2020

Ahoj 😉 opäť sa po dlhšom čase hlásim s novým článkom, tentokrát o Albánsku, ktoré sme spolu s Čiernou Horou a opäť Macedónskom navštívili ešte v Septembri. Takmer po dvoch mesiacoch sa mi píše článok ťažšie, keďže to už nemám tak čerstvo v pamäti, ale rozhodne sú spomienky, na ktoré z Albánska len tak ľahko nezabudnem.😀

Samozrejme, so starou partou sme si kúpili lacné letenky, tak ako pred rokom do Skopje a odtiaľ autom smer Albánsko a Čierna Hora. Teraz už môžem povedať, že pokiaľ neplánujete spoznať aj Macedónsko (článok, čo vidieť v Macedónsku nájdeš TU ), tak si určite kúpte letenky do Tirany, hlavného mesta Albánska. My sme chceli letieť z Bratislavy a do Tirany sa letí z Budapešti. Na ceste sme boli nespočetne veľa hodín, čo bolo dosť únavné. Každopádne, prvý deň sme stihli mesto Berat a Vlore. Do Beratu sme prišli v poobedňajších hodinách. Berat je mesto, ktoré sa nachádza vo vnútrozemí a ak vyštartujete z Tirany, cesta autom by mala trvať cca 2h. Ak vyštartujete zo Skopje, tak ako my, cesta trvá cca 6h.

ČO VIDIEŤ V BERATE:

1. Staré mesto Berat

Už pri príchode vás toto mesto očarí. Berat je nie nadarmo nazývaný aj ako mesto tisících okien. Toto krásne mestečko, ktoré vás uchváti je súčasťou UNESCO. Môžete sa tu poprechádzať po dláždených uliciach a obdivovať stredovekú architektúru a domčeky. Domčeky nájdete po oboch stranách rieky Osum, keď vchádzate do mesta. Berat je rozdelený na dve polovice, Gorica a Mangalem. Po ľavej strane sú domčeky s moslinskou štvrťou Mangalem a na protiľahlej strane za riekou, sa nachádza kresťanská časť Gorica. Určite sa treba ísť prejsť aj k mostu Gorica, odkiaľ budete mať absolútne najkrajšie výhľady na mesto.

2. Hrad Berat

Hrad Beratu je vidieť z mesta, týči sa vysoko na skalách a cesta k nemu pomerne dosť strmá. Hrad sa tu nachádza od roku 1 200. Z jeho vrcholu je úžasný výhľad na celé mesto. Vo vnútri hradu sa nachádza kostol Panny Márie Blachernovej a je jedným z najdôležitejších historických a architektonických pamiatok Beratu.

3. Bulevardi Republika

Bulevardi Republika je pešia zóna, ktorá vedie popri rieke Osum, určite ju nemôžete minúť. Na jednej strane od rieky je park a po druhej strane sú obchodíky, kaviarne, reštaurácie s vonkajším posedením. Aj my sme si tu boli zahnať hlad. Čo sa cien týka, tak sú o niečo nižšie než tie naše, to určite.

4. Miestne kostoly a mešity

Kostolov v Berate je okolo 28, takže určite sa nedajú prehliadnúť, ak máte záujem o tour de church. 🙂 Čo sa mešít týka, tak v centre Beratu sa nachádza najväčšia, ktorá pochádza zo 16. storočia, nedá sa prehliadnúť. Všetky pamiatky sú v Berate na jednom mieste, takže sa tu skvelo orientuje a na prepravu nie je potrebná dobrava, stačia nohy. 🙂

Takže na Berat sme mali tak pol dňa a pofotený, poprechádzaný a hlavne dobre napapaný sme sa vydali do ďalšieho mesta, tentokrát prímorského Vlore. Cesta z Beratu do Vlore trvá do 2h. V neskorších hodinách prichádzame do Vlore, mesto je krásne, osvetlené, ožíva v noci. Pri vstupe do mesta cestu lemujú palmy, po ľavej strane samé obchodíky a bary a veľa, veľa ľudí. Po pravej strane promenáda a more, popri ktorom bežali bežci. Krása. Mierili sme rovno na ubytovanie. Čo sa ubytovania vo Vlore týka, tak v súčasnosti je obrovské množstvo ubytovacích zariadení od luxusných hotelov, apartmánov po jednoduché postele. My sme boli ubytovaný v novučkom apartmáne v blízkosti centra a boli sme veľmi spokojný. Apartmán bol s balkónom a výhľadom na more na kopci, takže sme mali naozaj krásny výhľad. Cenovo nás to vyšlo 7,50€/osoba/noc a cestovali sme piati. Ubytovaný sme boli TU . Zostali sme tu dve noci. V pláne sme mali ešte aj iné mesto, ale povedali sme si, že sa nebudeme ponáhľať, ale trochu si odpočinieme pri pláži.

ČO VIDIEŤ VO VLORE:

Centrum mesta

Centrum mesta prechádzate už pri príchode do Vlore, v noci je okúzľujúce, tu už nie je cítiť história, ale mesto, v ktorom to žije. Ako som už spomínala, nájdete tu veľa obchodov a hlavne ak ste hladný, tak sa tu dobre napapáte na každom rohu.

2. Prístav, promenáda, pláž

Keď už prejdete centrum, vyberte sa k prístavu a odtiaľ po promenáde rovno na pláž. Vo Vlore je pláž piesočnatá, síce to nieje bohviečo, ale nám to stačilo. Na pláži ani v mori bordel nebol a na September bolo ešte stále veľmi príjemne teplé. A ľudí bolo tiež stále dosť. Tu sme strávili celý deň, ale chceli sme nájsť aj inú pláž, trošku osamotenú a keď sme prechádzali mestom ďalej (autom), prešli sme tunelom a pred nami sa objavili krásne skalné útvary ponad cestu, takže odporúčam, ak sa budete nudiť ísť pozrieť aj trošku ďalej od mesta. No našli sme len súkromné pláže. Tak sme sa nakoniec vrátili do centra a vyčkali na moju obľúbenú časť dňa – západ slnka.

Po celom dni strávenom vo Vlore sme sa vidali do Čiernej Hory o ktorej píšem tu …. Po ceste sme sa ale ešte zastavili pri Skadarskom jazere.

Skadarské jazero

Jazero sa nachádza na hranici Albánska a Čiernej Hory. Ako sa sem dostať? Veru najprv treba prejsť cez hraničnú kontrolu. Čo je naozaj vyčerpávajúce, kolóny sú dlhé a popri ceste chodia ženy a vyklepkávajú vám na auto, aby ste im dali peniaze. Autá sa tam predbiehajú aj v tej kolóne, trúbia na seba, takže pevné nervy. Ale my sme prešli bez akýchkoľvek ťažkostí. Po pár kilometroch za hranicami bola pumpa, na ktorej sme si odpočinuli, najedli sa a pozreli kde sme a kam treba ísť. Hneď vedľa pumpy bolo dobré dopravné značenie k Skadarskému jazeru, ktoré nás k nemu doviedlo. A akou cestou? Nuž nebola to hrôza, cesta bola prevažne asfaltová, pár úsekov nebolo, ale ináč to bolo v pohode, akurát, že cesta bola tak na jedno auto. Spočiatku je cesta prudká dohora a keď výjdete na sam vrch a odstavíte sa v zákrute na parkovisku, aby ste sa mohli pokochať výhľadom na krásne hory, vedzte, že asi 10m za tou zákrutou už je vyhliadka na celé jazero. Úžas! Naozaj krása, krásna príroda.

Cesta pokračuje tak, že celé jazero prejdete dokola, na každom úseku je informačná tabuľa, kde sme sa pristavili, aby sme vedeli kde sa už nachádzame. Cesta je zážitková, nič pre slabé povahy, z jednej strany auta pod sebou nevidíte nič iba strmý svah. 🙂 A taktiež je to zážitok pre šoféra, ktorý musí mať pevné nervy, cesta je kľukatá a nikdy nevieš, či ti niekto vybehne oproti, preto treba ísť opatrne, pomaly. Každopádne vás tá cesta niekde vypľuje, odkiaľ sa už človek vie dobre dostať do Budvy. O Budve a Kotore píšem tu….

A ako by som zhodnotila cesty v Albánsku? Všade som čítala, aké strašné cesty Albánsko má, my sme však nenarazili ani na jednu po tejto trase. Avšak, všetko sa zmenilo, keď sme z Čiernej Hory zamierili do Tirany hlavného mesta Albánska.

ZÁŽITOK Z TIRANY:

Cesta z Kotoru (Čierna Hora) bola dlhá, ale už sme si zvykli. Navigačka nás hodila na trasu, ktorá bola na šoférovanie spočiatku náročná (cesta pre jedno auto) a ešte sa nám aj stala nehoda (škrabanec na aute), do Tirany sme prišli v noci asi okolo 22:00 a hľadali sme naše ubytovanie. Katastrofa! V tomto kúte sveta navigačka nefungovala, ubytovanie sme nenašli, nemali sme sa ako spojiť s ubytovaním, nevedeli sme sa tam vôbec vysomáriť. Na adresu kde sme mali byť ubytovaný nás navigačka viedla do úplneho bordelu, medzi zanedbané domy, paneláky, kde všade na zemi bol bordel, smeti, striekačky a takto vyzeralo hlavné mesto mimo hlavnú cestu! Blúdili sme stále hore, dole až nám dochádzal benzín, tak sme sa zúfalí vybrali na benzínku. Prečo sme sa niekoho neopýtali na cestu? Nikto nevedel po anglicky! 😆 Nedalo sa, mali sme však šťastie, na pumpách bol jeden mladík tiež natankovať auto a keď sa rozprával s predavačom na pumpe, ktorý mu asi povedal, že niečo chceme, ale nerozumie nám ani ň, tak sa nám prihovoril. Jeho angličtina nebola bohvieaká, ale základy vedel a to stačilo, zatelefonoval nám na ubytovanie, kde teda nakoniec povedali, že nám ho zrušili. Tak nás doviedol do centra mesta, aby sme mohli ísť aspoň na wifi a nájsť na poslednú chvíľu iné (už bolo okolo polnoci). Zaparkovali sme, hľadali wifi, nikde nás nechcelo pripojiť, tak sme sa vybrali do jedného podniku s terasou, na ktorom svietilo wifi. Terasa plná Albáncov a my chúďatká stratený vo svete, všetky oči sa uperali na nás. Trošku sme sa zorientovali kde sme a nakoniec sme išli hľadať hotel. Pochodili sme rôzne hotely a cena za to, že tam pobudnete nejakých deväť hodín sa začínala na 50€/osoba a to ani na recepcii nevedeli po anglicky (o 01:00), tak sme chodili, hľadali ďalej, až napokon, predsa podarilo sa. Malý hotel s krásnym výhľadom na celé mesto, ujo strážnik nechápal čo od neho chceme, ale nakoniec sme sa rukami, nohami dohovorili, zjednali cenu (o 02:00 10€/osoba) a konečne išli spať po tom náročnom dni v tomto pre mňa škaredom meste, ktoré rozhodne nebudem nikomu odporúčať navštíviť. Keď sme ráno vstali, opäť sme mali ten istý problém, nefungovala navigačka, ani mapy v mobile, nedalo sa z toho mesta dostať.😆 Takže naštvaný sme z neho išli smer opäť Macedónsko a domov. Takže čo odporúčam vidieť v Tirane? NIČ! Kto nemusí, nech tam ani nechodí. Videli sme centrum, popri tom ako sme blúdili, prezidentský palác, pekné no, akurát, že už nikdy viac po našej skúsenosti.😀

Tak asi toľko z cestovania po Albánsku.😊 Ak to celé zhrniem, veľká škoda, že sme nezvolili iné príletové mesto, taktiež dobrým bodom je aj Podgorica (Čierna Hora), kde sa tiež lieta z Budapešti, no ušetrí to potom veľa času. Veľmi som dúfala, že stihneme aspoň narýchlo pozrieť jeden z najkrajších národných parkov severného Albánska Theth, ale nepodarilo sa. Taktiež sme nestihli južné Albánsko, ktoré je podstatne krajšie ako severné s možnosťou navštíviť ostrov Korfu. Na celý výlet sme mali päť dní.

Ako je to s cenami:

benzín/nafta ceny takmer totožné ako u nás v Albánsku aj Čiernej Hore, lacnejší je v Macedónsku,

jedlo/nápoje opäť sú ceny omnoho lacnejšie než u nás v Macedónsku, v Albánsku a Čiernej Hore sú na našej úrovni.

pláž: piesočnatá

Ak budete plánovať výlet po Albánsku vy, plánujte rozumne. My sme sa už poučili.😆 Ďalšie články z našich ciest nájdeš tu: https://www.slovakdiscoverer.com/category/cestuj-za-hranice/